56. číslo listov z benediktínskeho kláštora, 25. marec / apríl 2023

Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja Matka!

Pokoj vám

Po hebrejsky – schalom. Preklad tohto slova je pokoj, ale jeho doslovný význam je iný. V našom ponímaní je pokoj nemať napätie, teda nie vojna. Schalom však znamená hoj-nosť, alebo stav mať sa dobre, v zmysle, že sa mi darí, som spokojný s tým čo je. Ne-znamená to teda nemať nepriateľov, ale voči nepriateľovi byť v hojnosti. Keď je realita, ktorú žijem môj nepriateľ, tak to znamená, nezblázniť sa zo života, ale vedieť ho žiť aký je, žiť ho dobre, napriek realite. A dobre žiť, znamená užitočne, že sa posúvam, že kráčam. A čo ja, mám sa dobre alebo zle? Mám pokoj? Ako zvládam strety života?
Jn 14,27 – Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie taký aký má svet ...
Kristus zomrel pre mňa, Kristus je vzkriesený pre mňa, povedal sv. Ignác Antiochijský. Dotýka sa Kristova smrť a vzkriesenie aj môjho života? Pokoj je znakom toho, že áno. Ale pozor, je pokoj a pokoj! V rozlišovaní, hovorí p. M.I. Rupnik, sa treba pozrieť na to čo ten pokoj vyvoláva a aké myšlienky vychádzajú z tohto pokoja a kam ma po-vedú, kam ma naorientujú.
Sme totiž veľmi citliví na spokojnosť, na radosť, na akúsi vnútornú pohodu; napr. na to, že „už na to nemusím myslieť“. Nie je umenie rozlišovať medzi dobrom a zlom, ale medzi dobrom a dobrom, pokojom a pokojom, radosťou a radosťou. Pamätám si jednu ruskú rozprávku, kde mal mládenec nájsť svoju zakliatu milú, mal uhádnuť, ktorá to je. Pred ním bolo 10 malých vtáčikov s dievčenskou hlavou, všetky rovnaké a štebotali – ja som to. Pomohla mu nejaká včela či mucha, lebo on to nevedel. Sám by si nepomohol. Ježiš nám zanechal svoj pokoj, ktorý nie je taký, aký dáva svet. Ako ro-zoznať Kristov pokoj od toho svetského?
Sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha svätého. Čo to znamená? Že osoba Boha existuje v troch osobách. Keď sv. Ján hovorí, že Boh je láska 1 Jn 4,8, tak ak by bol Boh len jednou osobou, nebol by láska, ale sebeláska. Láska je pravdivá len medzi osobami, lebo Otec sa dáva Synovi v Duchu, v tretej osobe, je to úplný Dar. Boh je spoločný život a odlišnosť v ňom nie je hrozba, naopak, plodí ju. Boh sa ukazuje vo vzťahoch, keď žijú ľudia jeden v druhom. „Ja v nich a ty vo mne“ Jn 17,23. Milovaný je prítom-ný v tom, kto ho miluje. Skrze lásku každá osoba prebýva v druhej. Prebývať znamená mať vzťah, má vzťah lásky k druhej, to je Boh. Takúto existenciu môže dať len Boh. Tri osoby, ktoré sú úplne odlišné, sú jedno. Sú voči sebe otvorení. Individualizmus sa uzat-vára pred druhým. Tohoto človek sám nie je schopný, dať spolu odlišnosť a jednotu. Ale v Ježišovi Kristovi môže mať človek na tom účasť. Preto Kristus zmŕtvychvstalý mô-že povedať učeníkom pokoj, milujte sa, len ak zostanú v jeho láske. Duch Svätý v nás môže vytvoriť túto jednotu. Krstom sme s Kristom jedno, v ňom sme Božie deti, preto sa milujeme.
A práve hriech nás oddeľuje od tejto lásky. Od Otca. Keď človek odmietne Boha ako Otca, stane sa sám sebe otcom a ostatní sa stanú jeho nepriateľmi, ktorých je treba od-strániť alebo ich mať v moci. Bez vzťahu k Bohu sa nikdy nedostaneme k druhému človeku. Nepríde to samé, nie je to spontánne, lebo strach z druhého je obrovský.
Je zaujímavé sa zamyslieť, aký vzťah bol medzi Ježišom a farizejmi, Ježišom a apoštolmi. Pre človeka je najväčšou radosťou vidieť tvár druhého. Aj človek túži vi-dieť Božiu tvár ako Eliáš, Gréci chceli vidieť Ježiša, aj my chceme vidieť Boha, aj medzi sebou sa chceme vidieť. Je smutné, keď niekto niekoho už viac nechce vidieť. Faraón povedal Mojžišovi: „už ťa nechcem vidieť“. A on mu odpovedal: „už ma nikdy viac neuvidíš“. Aj Herodes celý čas túžil vidieť Ježiša. Filip povedal, „ukáž nám Otca a to bude stačiť“. A Ježiš mu odpovedal: „Filip, toľkokrát si ma videl“.
V krste dostávame túto Božiu existenciu, ale nie magicky. Kresťan nemôže existovať sám, separovaný od druhých. Aby som bol osoba musím mať vzťah k niekomu. Vykú-pený človek má podiel na Kristovom živote, čo znamená úplnú intimitu s Kristom a zároveň je úplne sám sebou. A takýto život je plodný. Preto aj manželia, ktorý sú úplne odlišní od seba, sa prijímajú vo vzájomnej láske a plodia ďalšieho, niekoho ešte úplne odlišného od nich. Toto je tá jediná vec, ktorá je potrebná Lk 10,42, táto Trini-tárna láska.
Ale naše vzťahy, napriek tomu, sú ťažké. Áno, pretože život je živý a nedá sa zhrnúť na biely a čierny. Vzťahy, ktoré žijeme tu na zemi, sú ako tie čo žil Ježiš. Žil ich ako paschu, ako prechod, ktorý má v sebe bolesť aj šťastie. Láska na zemi je paschálne troj-dnie, pretože hriech láske bráni. Robíme veľa chýb vo vzťahoch, ale vždy to môže byť príležitosť, aby sme sa ešte viac priblížili v odpustení. Záleží na našich rozhodnutiach. Srdce sa môže rozhodnúť za alebo proti, urobiť jednu vec alebo druhú, nahnevať sa ale-bo nie, pomôcť alebo nie, prijať či neprijať atď.
Áno, Boží život je práve v našich vzťahoch, nie je to nič ideálne, je to naozaj neuveri-teľné. A keď zostaneme v Božom živote, v jeho láske, naučíme sa umeniu zomierať egoizmu, aby sme sa narodili ako bratia a sestry, jedni obrátení k druhým. Toto je blahoslavenstvo nového života. A naše rozlišovanie aj naďalej zostane namáhavým, lebo každý deň znovu a znovu vstupujeme do novej paschy. Celý život prechádzame zo smrti do života, kde si život máme voliť každý deň znova a znova. Boží život bude pre nás vždy nový, vždy niečo čo nepoznáme, preto v rozlišovaní potrebujeme Svätého Ducha, ktorého sme v krste dostali. Modlíš sa každý deň, aby ti dal Pán Svätého Ducha?
V krste sme sa navždy spojili s Ježišom, ale naša sloboda zostala neporušená. Máme Kristov život a pritom sme naplno sami sebou. Naša spása nie je mágia, každý z nás je slobodný prijať ju alebo nie. A robíme to svojimi rozhodnutiami, vo všetkom čo robí-me. Boží život, Božiu milosť, si treba privlastniť, spojiť svoje sily s Jeho – sinergia. Spo-lu-konanie. Moja energia a energia Ducha Svätého. Robím to slobodnou vôľou, roz-hodnutím a následne konkrétnymi skutkami pre ktoré som sa rozhodol urobiť. Nevy-nímajúc však tajomstvo, že aj túžbu našej vôle v nás vzbudzuje Duch. A my sme schopní Jeho návrh prijať. Duch je tvorca nápadu, myšlienky, plánu a človek prijíma alebo odmieta. Človek je schopný odovzdať sa Božej milosti vo svojom srdci ako Boho-rodička. Ak sme bdelí a múdri, necháme ho, aby v nás vytvoril Tvár Božieho Syna a tak nám pomaličky sťahoval masky smrti.

(Podľa, Alice Ferrari, Maria Campatelli, Quare-sima itinerario battesimale..., 2022, Centro Aletti a Fabio Rosini, L´arte di guarire)

Kristus napĺňa Písma

V akom zmysle Kristus napĺňa Písma? Kristus je naplnením predovšetkým preto, lebo starobylé Písmo hovorilo o jeho tajomstve, keď predkladalo intuície, námety a náčrty, ktoré otvárali ľudu zmysel pre neho. Bez existencie sviatku zmierenia, Veľkej noci a exodu by Kristova obeta nezapadala do žiadnej súvislosti a zostala by nerozlúštiteľ-ná. Pochopenie Krista a rozlíšenie jeho tajomstva závisí na tom, že si všimneme vzory, ktoré boli jeho predobrazom.
Naplnenie však hovorí aj to, že Písma môžeme pochopiť vo svetle Krista, pretože ako tvrdí Origenes, Mojžiš a proroci boli preniknutí jeho duchom. Kristus nám tiež ponúka kľúč k skutočnému významu starých písomností, lebo neplatí len o srdci Izraelitov, že „až sa obrátia k Pánovi, závoj bude odstránený“ (2 Kor 3,16). To neznamená, že sa osoby a udalosti, ktoré boli jeho predobrazom, pri Kristovom príchode rozplynú ako hmla, keď vyjde slnko. Existuje rekapitulácia, ktorá umožňuje to, aby sa predobraz po-stavil vedľa toho, čo ho napĺňa a bol tak objavený v celej svojej hĺbke. Minulosť je ako dejiny, ktoré stále pokračujú smerom k eschatológii, ktorá uskutočňuje to, čo bolo a eschatológia je ako prítomnou skutočnosťou vo vnútri minulého, a to až do jej po-sledného naplnenia, pričom mu požičiava význam a hĺbku. Všetky slová, ktoré sú v Starom zákone sa zbiehajú a sústreďujú v Kristovi, ktorý je „skráteným Slovom“. Melitón zo Sárd vo svojej Veľkonočnej homílii prezrádza, že Kristus, ktorý je naplne-ním toho, čo ho ohlasovalo, má spätne pôsobiacu moc, prebýva v tom, čím bol zvesto-vaný. Keď nám Písmo rozpráva o obetovanom baránkovi, o zachránenom ľude, o faraónovi, ktorý bol porazený, tak potom sa Melitón pýta:

„Povedz mi, anjel, čo nahnalo ti strach:
obetovanie ovce, alebo Pánov život?
Ovčia smrť, či predobraz Pána?
Krv ovečky, alebo Pánov Duch?
Je jasné, čo ťa vystrašilo:
uvidel si tajomstvo Pána, ktoré sa na ovci naplnilo.“

Proroctvo a naplnenie sa navzájom prenikajú. Zvláštnosti tohto príbehu sa osvetľujú večnou skutočnosťou, ktorá je skrytá a nachádza sa akoby pod nimi a prijímajú na seba podivuhodnú súčasnosť: baránok exodu, Izaiášov baránok, baránok ktorého rozpoznal Ján Krstiteľ, baránok pri poslednej večeri, aj ten z Apokalypsy sa zbiehajú do jedného v sile krvi, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva; lono Jordánu a lono Márie sa miesi jed-no s druhým, lebo je v nich počatá čistota, ktorú umožnil krst.
(Citované, Mária Campatelli, Čteme bibli s církevními otci, Jak číst Písmo svaté s vírou)

Pokoj vám

Ježiš hovorí: „Pokoj vám“ Lk 24,36. Ježiš je medzi nami ako ten, čo slúži Lk 22,27 a jeho služba je dávať pokoj. Nie je to pokoj afektívny, psychický, robením kompromi-sov. Kristov pokoj nie je ten, čo premôže nepriateľa, kde je víťaz a porazený. Je to pra-vý pokoj, ktorý stratil všetko, aj nepriateľa, zostáva len priateľ, Boh. Je to pokoj Božej lásky, ktorá vždy prijíma, odpúšťa a miluje, aj nepriateľa. Boh víťazí nad smrťou svo-jou smrťou. Pokoj je vzkriesenie. A tento pokoj nám naozaj môže dať len Ježiš. Lebo On sám je Pokoj.
Sv. Silván z Athosu takto odpovedá na otázku: „Chceš si zachovať v srdci pokoj?“ Bdej vo svojom duchu: zachovaj si v mysli myšlienky, ktoré sa páčia Bohu a pošli preč zlé. Buď pozorný na to, čo sa deje v tvojom srdci. Pýtaj sa, mám v srdci pokoj?
Ak nie, tak sa spýtaj prečo? Čo zlé som urobil?
Zachovaj si miernosť aj vo svojom tele, aj v jedle. Niekedy sa nám stane, že hovoríme o niekom zle, a možno ho ani nepoznáme, a nedajbože je ten človek Boží priateľ. Sta-raj sa len o to, čo sa týka teba a čo ti povedal tvoj duchovný otec.
Potom ti dá Pán silu, aby si mohol poslúchať a hneď v sebe pocítiš ovocie poslušnosti – pokoj a nepretržitú modlitbu.
Žijúc v spoločenstve často strácame Boží pokoj, pretože sme sa nenaučili milovať bra-tov, ako nám to prikázal Pán. Napríklad keď ti brat nadáva, hneď dovolíš hnevu aby vládol nad tebou a pustíš ho do srdca. Začneš súdiť, až tak, že ho zavrhneš a cítiš, že láska ťa opustila a už viac nemáš pokoj.
Ak chceš mať v srdci pokoj, zvykni si milovať toho, čo ti robí zle, a hneď sa zaňho modli. Chceš mať v srdci pokoj?
Pros Pána zo všetkých svojich síl: „Daj, aby som miloval všetkých ľudí.“
Pán vie, že ak nebudeme milovať svojich nepriateľov, nebudeme mať v srdci pokoj. Preto nám nechal prikázanie milovať nepriateľov Mt 5,44. Ak ich nemilujeme, máme niekedy pokojné chvíle, ale netrvajú dlho.

♥ Benediktínky, Kláštor Najsvätejšej Bohorodičky, Horné Orešany 841, 919 03

e-mail: osb@rehole.sk ♥