Modlitba je dar. Božie slovo je dar. Duch Svätý je dar.
Prvý pôstny týždeň
‚Priznajme si to, že naša realita je taká ako realita slepého človeka, a že pred Svätým písmom musíme kričať ako on: „Pane, daj, aby som videl!“, „Pane, otvor moje oči a moje srdce!“
Každé čítanie Písma predpokladá vzývanie Ducha, lebo Písmo sa stane Slovom živým, len cez Ducha, ktorý je už vo Sv. písme obsiahnutý a v ňom odpočíva, či spočíva, tak, ako spoči-nul na Božom Synovi pri jeho krste v Jordáne. Lebo odkedy sa Boh stal človekom, existuje konkrétne telo, v ktorom môžu Božie slová zaznieť, znova a znova sa rozozvučať, ako slová života; a tým telom je CIRKEV.
Príchod Ducha, o ktorého prosíme modlitbou, je znakom učenlivosti a vyvolá v nás odstup. Musíme mať odstup od nás samých. Nemôžeme počúvať Božie slovo, ak neumlčíme hĺbky nášho vnútra. Nemôžeme začať čítať, ak je centrom našej pozornosti naše vlastné „ja“ (ego), lebo nedokážeme byť slobodní voči Božiemu konaniu, ak si niečo z nás rezervujeme len pre nás a neodovzdáme sa mu úplne, takí akí sme.‘ (Bianchi Enzo: Pregare la parola, str. 41)
1.Pôstna Nedeľa
Prečítajte si evanjelium Mt 4,1-11.
Púšť – je pre Ježiša prechod, aby mohol urobiť to, čo bude nasledovať.
Pre nás je púšť ako príprava na Lectio Divina, ktorá bez vzývania Ducha Svätého nie je možná. Vzývanie Ducha a púšť; čas a miesto. Zostaňte v Jeruzaleme a čakajte; potrebuješ miesto a čas; vyšli do hornej siene a zotrvávali na modlitbách. Púšť je začiatok, tak ako krst. Púšť je interiorizácia, zvnútorňovanie. Krst treba zmetabolizovať. Ježiš je práve čerstvo pokrstený. A ako človek, je tu pre nás príkladom. Ježiš je Boh, ale v celej svojej hĺbke aj ľudskou bytosťou. Musí sa stotožniť, povzbudiť a posilniť krstom, ktorý prijal. Podporiť sa ním ako ľudská bytosť, čo znamená, stále plnšie pochopiť to, čo krst pre ľudskú osobu znamená a konkrétne pre neho, ktorý je obetou Bohu milou za hriech. Pre neho je toto Božím plánom, Božou vôľou, to, čo od neho Boh chce; a čomu chce diabol zabrániť. Ježiš v tejto udalosti za-stupuje humanitu, všetkých nás. Ježiš je ľudská bytosť, ktorá je pokúšaná satanom a v Ňom sme pokúšaní my všetci a jedine v Ňom môžeme v každom našom pokušení obstáť:
„Poskytni nám pomoc za útlaku, lebo ľudská pomoc je klamná. S Bohom budeme udatne bojovať, on pošliape našich nepriateľov.“ (Ž 59,13-14)
Pondelok
Hlad. Moment skúšky, kríza – κρίσις, gr. slovo, ktorému pripisujeme nesprávny význam. Kríza znamená súdny spor, súd ako taký, teda aj právo a spravodlivosť, alebo spor - zápas a rozhodnutie. Kríza v antickom svete značí, že prišiel čas súdu, rozhodnutia, ktoré pokiaľ sa nevysloví, je časom obžaloby, sporu, zápasu a úsudku.
Ježiš so sebou bojoval ako každý človek v životne dôležitých rozhodnutiach, aby sa rozhodol. Na križovatke sa musíme rozhodnúť pre jenu cestu, pričom je samozrejmé, že odmietneme tie, čo z nej odbočujú. Kríza je križovatka pre jedno veľmi precízne a jasné rozhodnutie. Treba sa rozhodnúť, lebo takto to už ďalej nejde. Pre jedno či pre druhé, či tretie alebo pre niečo iné, je však dôležité sa rozhodnúť. Rozhodnutie znamená, že keď si vyberiem túto cestu, zanechávam druhú, tretiu, štvrtú ...
Svet nás diabolsky pobáda k nerozhodnosti, nevybrať si nič, s obrovským klamstvom, že potom budeš mať všetko, kedy len chceš. Nevyber si jednu ženu, veď môžeš mať každý deň inú. To tvrdí svet. Ale ovocie toho sú – depresie, schizofrénie, závislosti na anestetikách, psychická roztrieštenosť, neviem čo chcem, nervozita, už ma nezaujíma nič. V extrémnych situáciách, či v športe, sa nedá prežiť ani vyhrať, ak nemáš pred sebou jasný cieľ; nie relatívny. Veď kto by sa hnal na bežkách do kopca, keby bola cieľová páska relatívna a stále by sa menila, lebo každý to vidí ináč, ináč to cíti a to je vec názoru a treba byť tolerantný, a ak to niekomu nevyhovuje, tak sa preteky, aj keď sú už pretekári v polovici trate, zrušia. Takto vyzerá relatívny, „tolerantný“ (lebo tolerovať nemám ja, ale mňa musia tolerovať) život. Bez skaly, pevného základu, ktorý je a nič ním nepohne, bez skalnej istoty, akou je viera v nášho Boha Ježiša Krista, sa nič neudrží. Muž múdry postavil dom na skale, muž hlúpy postavil dom na piesku; na sebe.
Aj Ježiš v tomto momente urobil rozhodnutie, aké má urobiť každý zdravo žijúci mladík či dievča. Aká je moja misia v tomto živote? A treba hneď aj vykročiť? Čo hovorí evanjelium?
Mt 4,12-14 ... Ježiš sa odsťahoval od mamy, bol zrelým dospelým mužom. Keď dobre, v hlbokej meditácii a modlitbe pochopil, čo má robiť, urobil to.
Utorok
Hranica ľudských možností. Sme limitovaní, máme svoje hranice. Ich prekračovanie málokto prežije, a to len „s Božou pomocou“. Ježiš sa dostal k hranici, 40 dní bez jedla, hlad, slabosť, množstvo vecí, každý máme tie svoje limity, slabosti kde sa šmykneme a padneme, niektoré poznáme, niektoré si myslíme, že nemáme ..., a démon ťa čaká práve tam. To je jeho obľúbená zastávka. Ocitneš sa na hranici svojich možností, aj pri konaní dobra, veď Ježiš sa na púšti modlil, a démon je tam: s reklamou, s bilbordom, s akciou, s lacnou ponukou okamžitého odstránenia problému. Ale veď Ježišov problém nebol hlad, a diablovi vôbec nešlo o to, aby sa naobedoval. Či sú deti príčinou hladu, negramotnosti, nezamestnanosti, vojen a násilia vo svete? A naozaj veríte tomu, že cieľom potratovej a antikoncepčnej politiky je odstránenie násilia na ženách, na deťoch, na slabých, odstránenie vojen a korupcie? Démon je falošný, dvojtvárny, jedno ti hovorí a niečo úplne druhé tým sleduje. Pokrytec.
Evanjelium hovorí, že ho diabol vzal: Mt 4,5 - tento výraz „vzal ho so sebou“ v origináli znamená vziať s láskou, ale aj za iným účelom, lebo účel môže byť dvojaký. Ten istý výraz je v Mt v 2,20; 12,45; 20,17; 24,40 s dobrým, aj so zlým úmyslom. Pozor na to, s akým úmyslom konáš ty. Môžeš byť najláskavejším človekom na svete, no ak je to preto, aby si dobre vyzeral pred druhými, aby si ich využil, si ako diabol. Pozor na diablovu schopnosť zvádzať, je to veľmi nebezpečné, v zvádzaní je naozaj odborníkom. On je ten, čo zvádza alebo zavádza. Pri každej myšlienke musíš myslieť, používať rozum, na to nám ho Boh dal; treba rozmýšľať, odkiaľ je táto myšlienka? Od koho? Prečo takto hovorí? Čo odo mňa chce? Na každú myšlienku si treba posvietiť Božím svetlom Ducha Svätého a svetlom rozumu.
Mt 4,5
Mt 2,20
Mt 12,45
Mt 20,17
Mt 24,40
Streda
Satan je veľmi temná bytosť, niet v ňom priamej jasnej orientácie, je zahmlený, zmätený. Rafinovane zveličí naše strachy. Strach, to je jeho vôňa. Strach, nie v zmysle morálnom, ako pri Božej bázni, ktorá mi pomáha aby som nezhrešil, ale v rovine psychickej, citovej, pocit strachu ubíjajúceho, z ktorého sa človek, ľudovo hovoriac, zblázni, stratí rozum a robí veci nezmyselné, lebo má veľký strach, ktorý vyúsťuje do paniky a úzkosti.
Ježiš je v kríze, a je aj hladný, veľmi. Musí si to dobre prepočítať, premyslieť, s jasnosťou sa pozrieť do očí svojim úzkostiam, zamerať pozornosť, musí mať jasno v tom, na koho strane je, za koho bojuje. Ježišových 40 dní na púšti je len začiatok, krst je začiatok; po príprave na krst sa nám pri krste odovzdávajú zbrane a my vstupujeme do konkrétneho reálneho boja so zlom. Týchto 40 dní, nás má prebývanie s Božím slovom na púšti posilniť v taktike boja. Od tvojej modlitby závisí tvoja pripravenosť a sila.
Múd 2,24 + vysvetlivka
Mt 13,39
Jn 8,44
Štvrtok
Ježiš odpovie Dt 8,3 + vysvetlivka.
Som tu, aby som robil toto – žil zo Slova. Život mi prichádza z toho, čo počúvam, a som ochotný ho aj stratiť, ale ja chcem žiť a žijem z počúvania tohoto Slova. Striedmosť, zdržanlivosť, miernosť. Aj keď nebudem mať všetko, aj keď nebudem vedieť všetko, aj keď nebudem vidieť všetko, aj keď neskúsim všetko, aj keď neochutnám všetko, aj keď nebudem všade, aj keď ma nebudú poznať všetci ......, ja viem, ja chcem, ja žijem z tohto Slova. Ježiš bol neobyčajne vnímavý a hĺbajúci mladý muž. Z akého slova žije Ježiš? Z akého slova žijem ja? Čo počúvam vo svojom vnútri? S kým sa to rozprávam?
Am 8,11
Prísl 9,1-5
Múd 16,26
Piatok
Satan ho zatláča do kúta. To je význam slova úzkosť, byť zatlačený do kúta. Skoč, vrhni sa dole, už nemáš inú možnosť, ak ťa Boh má naozaj rád, tak ťa pochopí, nestane sa nič, žiaden strach, nič sa ti nestane, nezomrieš, neveríš? Tak to vyskúšaj a uvidíš. Ak veríš tomu čo Boh povedal, tak to vyskúšaj, či je to pravda!?
Tomuto sa hovorí skúšať Boha; pokúšať ho. Ak musím niečo vyskúšať, znamená, že tomu neverím, nie na 100%. Eva naletela hneď, nechala sa poblázniť. Kto z nás nenaletel slovesu vyskúšať? Zabúdame však, že je otázkou života a smrti, uvedomiť si, kto nám hovorí vyskúšaj a čo. Či myšlienka pochádza od našich, či od nepriateľa. Boh to, čo povedal, splnil, celé Sv. písmo je len o tom: nik nebol sklamaný, kto dúfal v Boha.
Satan, to, čo povedal .... aké ovocie to prinieslo?
Predstavte si, že vám lekár, ktorý vie o tele viac ako vy, povie, že ste alergický na nejaký liek ktorého užitie je pre vás až smrteľné a niekto iný vám povie: „Vyskúšaj, či je to pravda, možno nezomrieš“, nebola by to hlúposť poslúchnuť? Ak hovoríš Bože verím, tak sa toho drž, a aj keby ťa zhodili, nepadneš; čakaj a len sa drž.
Padol chrám, padol satan, ale Božie slovo ostáva naveky ako skala ktorou nič nepohne. Stoj na nej, lebo všetko ostatné je dočasné – skala – Petrus (gr.).
Ježiš nepoužíva citáty z Písma na to, čo mu práve vyhovuje a neospravedlňuje nimi svoju svojvôľu, kedy sa mu to hodí. Ježiš počúva Božie slovo každý deň tak, ako mu ho podáva liturgia, sviatky, tradícia.
Dt 6,16
Ex 17,1-7
Nm 20,2-13
Sobota
Ježiša Duch viedol na púšť, aby sa stretol so svojím Otcom. Hovoríme tomu modlitba. Vždy keď sa modlíš, satan prehráva, preto sa snaží robiť všetko pre to, aby si sa nemodlil. Mnísi vedia, aký je to ukrutný boj dostať sa k modlitbe a zotrvať v nej. Ježiš potil krv, aby donútil človeka Ježiša zohnúť kolená pred Bohom a povedať mu áno na jeho vôľu. My všetci sme povedali nie. Ježiš nám vybojoval áno. Ježiš vchádza do stále väčšej intimity so svojím Otcom, drží sa jeho lásky a víťazí. Satanovi jasne povie: „Pokúšaš ma. Ja Bohu dôverujem, verím mu.“ A vtom satan vytiahne svoju najúspešnejšiu zbraň, ktorou si obtočil okolo prsta celý svet – peniaze, bohatstvo a sláva (svetská, márna). Budeš to mať za výhodnú cenu – vymeň Boha.
Zameň Božiu slávu za svetskú, za popularitu. Pokloň sa peniazom, tomu, čo ťa hneď vyvedie na prvé stránky novín.
Ježiš mu odpovedá tým, čo neskôr povedal aj Petrovi, keď ho odhováral od utrpenia a smrti: postav sa za mňa. Doslova, ako keď veliteľ zavelí vojakom:
„Za mňa!“ alebo „Za mnou!“ (doslovný grécky preklad)
Dt 6,13-15
Dt 5,6-21: Je to prvé prikázanie, na ktorom stojí všetko.
A diabol láka: Vymeň svoj dôverný vzťah Otca so Synom, za popularitu, vymeň svoje rodinné zväzky, svoj domov, to čím si, komu patríš, za peniaze. Ježiš tu jasne definuje, čo je to idol, vlastne idoly, pretože sa menia ako počasie. Idolom je to, čo postavíš pred seba, lebo to sa stane tvojím veliteľom, a za tým potom ideš ako hus. Za čím dnes ideš, za kým alebo čím kráčaš? Odpovedí je toľko, koľko je ľudí. Všetci sme modlári Iz 53,6. Idolom si môžeš byť aj ty sám, ak okrem seba neuznávaš nikoho a nič, si na čele, aj keby si bol najväčším hlupákom; ale si šéf. A Ježiš ti hovorí ako satanovi a Petrovi: „Za mňa!“, „Nepredbiehaj sa!“ Lebo ja som Boh, ktorý miluje. Za mňa, lebo ja som sa stal posledným a vás všetkých som postavil pred seba, dal som vám prednosť pred svojím vlastným Synom. Ak pôjdete za ním, ktorý je posledný z ľudí, budete prvými. Kto pôjde najviac za ním, ten obsadí v nebi prvé lavice. Kto chce ísť za ním?
„Kto chce ísť za mnou, nech ........................“ Púšť je čas formácie.
Dt 6,13-15
Dt 5,6-21
Iz 53,6
„Primát Boha sme ešte neprijali naozaj reálne, ak nezahŕňa aj telesnú stránku človeka. Dva ústredné akty biologického života človeka sú jedlo a rozmnožovanie, sexualita. Preto panenstvo a pôst sú od začiatku kresťanskej tradície nevyhnutné prejavy primátu Boha, viery v Božiu skutočnosť. Je potrebný aj telesný prejav, inak Boží primát ťažko zostane rozhodujúcim okamihom ľudského života. Je pravda, že pôst nie je jedinou náplňou Pôstneho obdobia, ale je niečím nenahraditeľným a nevyhnutným, tak ako pokrm pre biologický život človeka nemožno nahradiť niečím iným. Sloboda v konkrétnom praktizovaní pôstu je dobrá a zodpovedá rôznorodosti našich životných situácií. Ale pôst ako spoločný a verejný akt Cirkvi podľa mňa dnes nie je menej dôležitý ako v minulých časoch. Znamená verejné svedectvo primátu Boha, duchovných hodnôt, ako aj solidaritu s tými, čo hladujú. Bez pôstu žiadnym iným spôsobom nevyženieme istých diablov našich čias.“ (Benedikt XVI.)
