Advent 2022 rok A (Mt 24,17-44)
„Príde váš Pán“, hovorí nám Matúšovo evanjelium, ale neviete kedy príde. „Príde v hodinu o ktorej neviete.“ Neviete. Bude to ako za dní Noema. A čo bolo za dní Noema? No práve to, že potopa všetkých prekvapila. Nie je to celkom tak, že by ľudia nevedeli, že príde potopa, ale nevedeli kedy alebo neverili. Jediný Noe bol pripravený, mal loď. Uveril Bohu a uprostred súše si namiesto domu postavil loď – koráb, ktorý voláme archa. Ostatní ľudia si to nevšímali. Poznáte to, a kedy si prišiel, vôbec som si ťa nevšimol, ty si zvonil? Nič som nepočul, nevideli, nepočuli.
Naozaj, kto sa nezaujíma, nevidí, nepočuje. Je zaujatý iným.
A prvé čítanie z nedele je práve z proroka Izaiáša, ktoré je súčasťou prvých šiestich kapitol, v ktorých Izaiáš hovorí o tom, že človek si žije svoj život, život na tejto zemi a iné si nevšíma. Nevšíma si, že toto čo tu je, prejde. Prejde a nebude. Človek si v prvých šiestich kapitolách, ktoré sa vám oplatia prečítať, lebo sú ako správy z dnešnej doby, všíma len to, čo prejde.
Iz 1,3: „Vôl pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána, ale Izrael, môj vlastný ľud, nepozná, nechápe nič.“
Iz 1,21: „Akože sa stalo prostitútkou mesto verné? Kedysi pevnosť plná spravodlivosti, kde bývala statočnosť, a teraz vrahovia!“
Iz 2,7: „Krajina je plná striebra a zlata, niet konca jej pokladom, krajina je plná koní, niet konca jej vozom.“
Iz 3,1-5: „Dajte pozor! Pán Jahve Cebaot vezme Jeruzalemu a Judei všetku oporu a zásoby, všetky zásoby chleba a všetky zásoby vody, hrdinu a bojovníka, sudcu a proroka, veštca a starca, kapitána, hodnostára i radcu, staviteľa a skúseného zaklínača. Potom im dá chlapcov za kniežatá, ktorí im budú vládnuť, ako im napadne. Ľudia si budú robiť zle navzájom, sused susedovi, chlapec sa vrhne na staršieho, človek bezvýznamný na váženého.“
Iz 3,9: „Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech neskrývajú, ba ako Sodoma ho rozhlasujú. Beda im! Pripravujú si vlastnú záhubu.“
Iz 13,18-23: „V ten deň Pán strhne z nich všetko, čím sa honosia: obrúčky na členkoch, slniečka a mesiačiky, náušnice, náramky, závoje, diadémy, putá, opasky, súdočky voňaviek, amulety, prstene a nosné obrúčky, jemné rúcha a plášte, šále a kapsičky, zrkadielka, pláštiky, čiapočky a halenky.“
Iz 5,4: „Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu a neurobil som? Prečo mi teda urodila plánky, keď som očakával pekné hrozno?“
Iz 5,8: „Beda tým, ktorí pridávajú dom ku domu a pripájajú roľu k roli, kým všetko miesto neobsadia, takže zostanú jediní bývať v krajine!“
Iz 5,12-13: „Na hostinách majú harfy a citary, tamburíny, flauty a víno, ale Pánovo dielo si nevšímajú, nevidia to, čo on urobil. Preto sa môj ľud tratí, ani si to neuvedomuje, jeho šľachtici mrú hladom a jeho ľud usychá smädom.“
Iz 5,20-21: „Beda tým, čo zlé volajú dobrým a dobré zlým, ktorí nazývajú tmu svetlom a svetlo tmou, ktorí volajú horké sladkým a sladké horkým! Beda tým, ktorí sa považujú za múdrych a sami si myslia, že sú rozumní!“
Iz 6,9-10: „Povedal mi: „Choď a povedz tomuto ľudu: Môžete počúvať a počúvať, ale rozumieť nebudete. Môžete sa dívať a dívať, ale nebudete vidieť. Rozum tohto ľudu je otupený, uši majú hluché a oči zaslepené, takže očami nemôžu vidieť ani ušami počuť ani chápať rozumom, aby sa mohli obrátiť a boli uzdravení.“
A tu na konci šiestej kapitoly máme prorokovu otázku – „Dokedy, Pane?“ A Pán odpovedá, až dokiaľ nebude všetko zničené, všetko, až tak, že zostane len holý peň. A z toho pňa vypučí ratolesť.
V siedmej kapitole Izaiáša máme ohlásené proroctvo , „hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“. A to čo sme čítali predtým, prejde, bude zničené. Toto proroctvo sa vyplnilo na Ježišovi Kristovi. V ňom zomrel a bol zničený starý človek, o ktorom sme v tých šiestich kapitolách čítali a zo zboreniska vyklíčil nový človek.
Na to nám nadväzuje druhé čítanie Rim 13,11 – „veď viete v akých časoch žijeme“. Nestarajte sa o telo podľa jeho márnych žiadostí. Oblečme si Pána Ježiša Krista a žime ako vo dne. Čo to znamená? Žime, lebo Ježiš už prišiel, teraz je ten čas, aby sa mohol obrátiť každý. Je čas rozlišovania, čas boja. Ale tí, ktorí poznajú Krista, tých už jeho príchod nemôže prekvapiť, tak ako Noema. Noe staval archu a keď bol pripravený, začalo pršať. Ostatní ľudia to nečakali a preto neboli pripravení.
Čo je naša archa? Naša archa je Ježiš Kristus, presnejšie, jeho viditeľné telo, Cirkev. Cirkev sú ľudia nie budovy. Obliecť si Ježiša Krista, je krstom sa stať živým kameňom Cirkvi. Je to Cirkev bojujúca. Sv. Cecília o sebe povedala, že je vojakom.
Neviete kedy váš Pán príde, hovorí, že ako zlodej, v noci. Prečo, veď práve sme hovorili, že my máme deň. Poznanie Krista znamená deň, lebo kto pozná Krista má život. Svetské zmýšľanie a hriešna mentalita, to je noc. Na tomto svete je noc, ale my máme Slnko, preto Ježiš hovorí, že príde v noci. Otec Marko Ivan Rupnik v homílii pred 3 rokmi okrem iného povedal, že nie je ľahké spoznať Boha, jeho príchod, lebo nás obťažuje naša predstavivosť. Mnohí v Ježišovi nevideli Boha, a mnohí ani v Cirkvi nevidia Boha a ani vo mne a v tebe. A ani my ho tak ľahko nevidíme v človeku. Ešte sme stále priklincovaní v našej prirodzenosti a nie a nie ju nechať zničiť. Noe žil pre svoj cieľ, ostatní jedli, pili, rozmnožovali sa a pracovali. Všetci robíme ako blázni. Na poli, melieme, a to len preto, aby sme prežili. Hriech zúbožil človeka na jeho prirodzenosť, akoby človek nič viac nebol. Buď pôjdeme s Pánom do neba, alebo zostaneme v našich záujmoch a aj náš život prejde s touto zemou.
Ježiš mal absolútnu prioritu synovstva. Pre nás je veľmi príťažlivé žiť podľa prirodzenosti, ťažko sa toho vzdávame, chceme si vytvoriť bezpečné dejiny a práve tie bezpečné dejiny vychovávajú tých najväčších tyranov. Ekonomický štandard nás vrátil k ľudskej prirodzenosti. Nedokážeme pochopiť, že Kristus prišiel, aby nám ukázal, že v Duchu Svätom, ktorého nám pošle od Otca, nám dá život. Život ktorý nás nepriklincuje na prirodzenosť, ale nás zjednotí s druhou úrovňou existencie. Urobí nás synmi Boha. Priorita nie je čo som podľa prirodzenosti, ale čo sa stanem, keď prijmem dar od Boha. Ekonomika nás robí pánmi seba samých a my sa chceme realizovať ako individualisti. Ale ako individualisti ďaleko nezájdeme. Pán príde ako zlodej.
Naša realita je v Bohu. A Pán ako zlodej hýbe našou ekonomikou a zem sa trasie. Ale on je Mesiáš, ktorého sme zabili, lebo nám chcel zobrať veci z rúk.
Nebojme sa vložiť sa do jeho rúk, nebojme sa pustiť veci z rúk. On je náš Pán a my sme jeho.
