Pôst ako obdobie 40 dní prípravy na Paschu v prvých 4 storočiach neexistoval. Prvýkrát je spomínaný až na Nicejskom koncile v roku 325 ako čas prípravy a pôstu pre kandidátov na krst, ktorý im mal byť udelený v Paschálnej Noci. Bol to čas pôstu a dlhej ťažkej námahy. Toto je kľúč k pochopeniu nášho pôstu ako prípravy na Paschu. Čo je to Pascha? Nie je to udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi. Je to nový život. Je to Boží život, ktorý nám dal Boh v Ježišovi Kristovi, a ktorý pred 2000 rokmi prešiel tmou hrobu a bol nám udelený v našom krste. Každý z nás dostal dar nového života, ktorý radikálne mení kvalitu našej existencie, vrátane smrti. Iste, smrť si nás v jeden deň príde zobrať, ale fakt, že Kristus prešiel smrťou svedčí o tom, že smrť zmenil a urobil ju prechodom. Pascha je prechod, toto je doslovný význam tohto slova, do nového života, do Kráľovstva.V byzantskej liturgii sa v Rannom ofíciu Paschy číta katechéza od sv. Jána Zlatoústeho, ktorá hovorí: "Kristus vstal z mŕtvych a kraľuje život. Kristus vstal z mŕtvych v hrobe už nie je žiaden mŕtvy." Toto je viera Cirkvi a toto je zmysel nášho krstu. My však máme neustálu skúsenosť s tým, že sa táto viera nedotýka radikálne nášho života, a že každodenne strácame a zrádzame tento nový život, ktorý sme dostali ako Boží dar a žijeme akoby Kristus nevstal z mŕtvych, alebo akoby jeho zmŕtvychvstanie nemalo s nami nič spoločné. Teda skrze toto zabúdanie (čo je prvým účinkom hriechu) a skrze takúto zradu sa náš život znova stane starým. Toto nám pomáha chápať zmysel a nevyhnutnosť tradície slávenia liturgie v Cirkvi. Cirkev nám chce vždy skrze svoju liturgickú tradíciu, skrze svoje ríty a liturgické cykly pomôcť nanovo získať chuť a zrakovú panorámu nového života. Liturgia je otvorenou bránou do krásneho Kráľovstva, ktoré sa začalo v Pasche. Preto je Pascha začiatkom liturgického roka, aj koncom. Je koncom starého života a začiatkom nového života, a od Paschy k Pasche, od prechodu k prechodu sa premieňa náš konkrétny život. Ale tento starý život sa len tak ľahko nezmení a tak je tu náš Pôst na mieste, lebo je školou pokánia, ktoré jediné nám umožní pochopiť a prijať Paschu ako koniec starého a vstup do nového, lebo napriek tomu, že sme pokrstení, napriek novému životu ktorý máme, ho neustále poškodzujeme, ničíme a zrádzame. Preto každoročný Pôst je návratom k nášmu osobnému krstu. Je to pomalá námaha, aby sa uskutočnil tento pomalý osobný prechod - naša Pascha, nový život v Kristovi. Preto je Pôst príležitosťou, darom a privilégiom. Pôst vždy bol v tradícii Cirkvi časom dlhších čítaní, ktoré veľmi pomáhajú. Doporučujeme čítania o troch veľkých ženách v časoch keď hrozilo zničenie národa a nám ide o večný život. Kniha Sudcov kapitola 4-5; Kniha Judit; Kniha Ester.
Požehnaný pôstny čas!
Autor textu je Maria Campateli, teológ.
benediktínky