„Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom.“ (Ž 2)
Slová tohto žalmu sa najskôr vzťahovali na Ježiša v rámci viery vo zmŕtvychvstanie. Udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania, v ktoré kresťanská obec verila, je prvými kresťanmi chápaná ako okamžik, v ktorom sa obsah Žalmu 2 stal skutočnosťou.
Veriť že ten, ktorý zomrel na Golgote, je skutočne ten, na koho sa vzťahujú tieto slová, sa zdá byť neslýchaným paradoxom. Tieto slová nám hovoria, že kráľovská nádej Izraela bola splnená v tom, ktorý zomrel na kríži a v očiach viery vstal z mŕtvych. Znamená to presvedčenie, že tomu, ktorý zomrel na kríži, tomu, ktorý sa zriekol všetkej moci vo svete (a tu sa započúvajme do slov žalmu o strachu svetových vládcov a o vláde železným prútom), tomu, ktorý nechal odložiť všetky meče, aby neposielal iných na smrť, ako to robia králi sveta, ale sám išiel na smrť za iných, tomu, ktorý zmysel ľudstva nevidí v moci a v sebapresadzovaní, ale skôr v radikálnej existencii pre druhých, ako to ukazuje kríž – že len jemu jedinému Boh povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.“
Toto počujeme pri našom krste keď sa stávame Kristom. „V ukrižovanom je veriacim jasné, aký je zmysel tohto verša, aký je zmysel vyvolenia: nie privilégium a moc pre seba, ale služba pre druhých.“
„Tomu, ktorý stroskotal, ktorý visí na šibenici, nemá kúska zeme pod nohami, o jeho odev sa hádžu kocky, a ktorý je Bohom vydaný napospas, opustený, práve tomu platia slová: „Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom. Žiadaj si odo mňa, a dám ti národy do dedičstva a do vlastníctva končiny zeme.“ Takáto idea Božieho synovstva vstúpila do vyznania viery v Ježiša nazaretského a rozvinul ju sv. Pavol (Flp 2,5-11).
Je tu ukázaný hlboký príklad zmýšľania Ježiša Krista, ktorý nezištne obetoval rovnosť s Bohom až na úroveň sluhu do úplného sebaobetovania.“ Ale práve tým sa stal Pánom a Kráľom celého kozmu.
Ratzinger, Josef, Úvod do křesťanstvi, Petrov Brno,1991, s. 142-143.