Tomáš Špidlík - dialóg s Bohom
Človek je volaný stať sa Bohom, ale akým Bohom? Kto je ten Boh? Boh osobný. Boh Otec. Verím v Boha Otca. V Božie otcovstvo. Človek je Božím obrazom. Odkedy sa Boh narodil ako človek, človek má dialóg s Bohom ako otcom. Dôležité je veriť v Božie otcovstvo a s Otcom sa rozpráva. Boh ťa oslovil a čaká tvoju odpoveď. Človek je vo svojej podstate modliaci sa tvor. Človek, ktorý sa nemodlí, nie je naplno človekom. Človek má modlitbu v sebe. Modlitba je podstatou človeka.
Čo je to modlitba? Je veľa definícií. Sv. Bazil hovorí, že je to prosba o vhodné veci, Evágrius zas, že je to pozdvihnutie mysle k Bohu, teda rozhovor s Bohom. Tomáš Akvinský to dal dohromady a povedal, že modlitba je pozdvihnutie mysle k Bohu, aby sme ho prosili o vhodné veci. Je to dialóg. Hebreji si neustále niečo pýtali, a potom mu ďakovali. Liturgisti hovoria, že je aj modlitba chvály, ale kardinál Bea tvrdí že nie, lebo v hebrejčine nebolo slovo „ďakujem“ a tak ďakovali - nech je pochválený, požehnaný, oslávený, ich elógie, to je všetko ďakovanie. Pýtame si a ďakujeme.
Aké je správne poradie? Logicky si najprv pýtam, a potom ďakujem. Ale mních Ján Klimak hovorí, že nábožní ľudia to robia naopak. Najskôr ďakujú, a potom prosia. Je to diplomatické, ale aj hebrejská liturgia bola pamätaním na to, čo Boh pre nich urobil, čo im dal. A teda mu ďakovali, a za tým, a ešte nám pridaj túto malú vec. Ale to naráža na grécku, aj našu modernú civilizáciu. Máme predsa prirodzené zákony, a keď hlásia, že bude jasno, ja sa mám modliť za dážď? Boh nám dal prirodzené zákony alebo nie?
Nábožný Žid, Filón Alexandrijský, ponúkol gréckym filozofom, aby si prečítali Bibliu, aby vedeli, že aj Hebreji majú múdrosť. Ale oni sa smiali: Veď, on robí zázraky. Voda prirodzene tečie dole a on rozdelí vody, aké smiešne. To sa nedá, to je nevedecké.
Origenes napísal traktát O modlitbe a na začiatku sa pýtal: Ako je možné zachovať Božiu nemennosť, nemennosť prirodzených zákonov a modlitbu: Pane urob toto, urob hento? Ako to spojiť?
Jedna vec je, že my žijeme v čase a Boh nie. Vo filme, farár Don Kamil padne na koľajnici, a počuje že ide vlak, a modlí sa: Pane, nech prejde po inej koľaji. A vlak ide po druhej koľaji a on ďakuje Bohu, že ho vypočul. Ale vlak nemohol preskočiť na druhú koľaj?! Ako mohol ďakovať Pánovi, že ho vypočul? Don Kamil na to nevedel odpovedať. Ježiš mu to vysvetlil. Don Kamil, skôr než vyštartoval vlak, ja som videl tvoj pád, počul tvoju modlitbu, a preto už vlak vyštartoval na druhej koľaji. Tak, povieme, je to klamstvo! Všetko je už dopredu určené. Načo sa teda modlíme?
Origenes má peknú odpoveď: Aby sa narodil nejaký človek, to je už určené od večnosti, a predsa moji rodičia sú moji rodičia. Bez mojich rodičov by som tu nebol, aj keď je už človek utvorený od počiatku. Záver: Teda, naše modlitby sú ako otcovia a mamy toho čo sa stane vo svete. Našimi modlitbami teda formujeme svet. Učeník Berďajeva, Frank, má o stvorení peknú teóriu. Hovorí: Chyba je, keď si myslíme, že Boh najprv stvoril svet, potom sme ho my pokazili, a teraz sa musí opraviť. Ak je v Božej realite všetko prítomné, tak teda už pri stvorení boli aj naše modlitby. A svet je taký, ako sa modlíme. Sme stvoritelia sveta skrze naše modlitby.
Problém práce a modlitby: Hovorí sa, že ak robíš apoštolát, tak musíš pridať aj modlitby, aby bol plodný. Púštni otcovia mysleli opačne. Musíš robiť dobro, aby bola tvoja modlitba mocná. Lebo k sile modlitby sa už nedá pridať nič. Skutky lásky sú podmienkou, aby bola modlitba mocná. A predovšetkým samotná láska.
Príbeh púštnych otcov: Dvaja mnísi sa pohádali a jeden išiel spať. Večer mu ten druhý búchal na dvere. „Čo chceš?“ – hovorí ten čo už spal. „Chcem ťa poprosiť o odpustenie.“ – hovorí druhý. „Ach, mohol si to nechať aj na ráno a nechať ma spať.“ „Nie, lebo moja modlitba by bola slabá.“ Moja modlitba by bola slabá. S našou modlitbou sme naozaj stvoriteľmi sveta. Je nádherné uvedomiť si, že modlitba má takú veľkú moc.
Ku komu sa modlím? Bohu Otcovi skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Prečo sa teda obraciame aj na svätých?
Kto je Ježiš Kristus? Historická osoba, alebo celé mystické telo? Do pekla ide každý sám, ale do Raja môžeme ísť len so všetkými svätými. So všetkými. Modlitba ide do neba spolu so všetkými svätými. A môžeme mať aj osobný vzťah s niektorým svätým, alebo so svojimi príbuznými, ktorí sú už v nebi. Dialóg s Bohom sa stáva zlepšeným dialógom so všetkými svätými a so všetkými ľuďmi na zemi. Aká krásna je modlitba. Krásna. Osud neexistuje, lebo je Boh Otec. A nemusíme sa báť samoty, lebo samota neexistuje, lebo máme spoločenstvo svätých. Samota neexistuje. Toto spoločenstvo je živé. Naša prirodzenosť je modliaca sa. Človek, ktorý sa nemodlí nie je človekom, lebo sa nezhoduje s identitou svojho stvorenia.
